Radomír Sluk nezabudne na Bordeaux i Káhiru…
S rozhodcovskou kariérou začal Radomír Sluk tak, ako mnohí ďalší. Najprv hrával aktívne futbal, prešiel mládežníckymi kategóriami v rodnej Dubnici, až ho zastavil úraz kolena. „Mal som niekoľkých známych, ktorí mi po tom, čo som skončil, radili, aby som pokračoval ako rozhodca. Tak som sa prihlásil na Oblastnom futbalovom zväze v Považskej Bystrici a po absolvovaní seminára som v dvadsiatich rokoch, ešte ako študent vysokej školy, začal s rozhodcovskou činnosťou,“ spomína na rok 1988 Radomír Sluk (nar. 13. augusta 1968). V tej ére pôsobil ešte ako „obojživelník“, niekedy bol v pozícii hlavného rozhodcu, niekedy zas v pozícii asistenta.
Postupne k pozícii asistenta
Začal v najnižšej súťaži. V roku 1991, teda o tri roky, bol v piatej najvyššej. V roku 1992 v štvrtej, v roku 1994 v tretej. Nasledovali zhruba štyri roky v nej, pričom ako asistent už Radomír Sluk nakúkal do druhej ligy, aby ako hlavný rozhodca pískal v tretej. Nasledoval rok už v druhej lige, po ňom, v roku 1999, sa dostal do najvyššej súťaže. „Čím viac som postupoval do vyšších súťaží, tam viac som zisťoval, že mi pasuje pozícia asistenta,“ spomína 47 – ročný Radomír Sluk, ktorý to na poste asistenta rozhodcu nakoniec dotiahol nielen do najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku, ale aj na medzinárodnú scénu, na ktorej pôsobil v rokoch 2006-2013.
Zaujímavý debut
Na debut v najvyššej súťaži nezabudne. Ako to už býva, priniesol mu zaujímavý zážitok. „Senec vtedy privítal Humenné. Trénerom Senca bol pán Jurkemik a veľmi sa čertil. Na môj pokyn totiž nebol uznaný gól, keď sa po priamom kope Senca nachádzal jeden z jeho futbalistov za líniou hráčov a jemne tečoval strelu. Brankár sa hodil do jednej strany, lopta išla do druhej. Gól Senca však kvôli hráčovi mimo hry neplatil. Pán Jurkemik sa veľmi hneval, pretože bol v tom, že išlo o priamu strelu. Po zápase si to pozrel v televízii, videl, že to bol teč, že jeho hráč bol možno dva metre za líniou ostatných a že to tečoval,“ hovorí o zápase, ktorý sa hral v auguste 1999 pred návštevou kola (4485 divákov) a v ktorom Senec zvíťazil 1:0, Radomír Sluk. Ten už bol pri premiére v lige samozrejme dávno v pozícii špecialistu – asistenta rozhodcu. „Samozrejme, hlavný rozhodca je hlavný rozhodca. Ja som sa však sústreďoval na pozíciu asistenta, pretože to pre mňa bolo zaujímavé.“
Zážitok v Bordeaux
Ako asistent rozhodcu sa na listinu FIFA dostal v roku 2006 a bol na nej osem rokov až do roku 2013. Na čiare bol v zápasoch kvalifikácie o postup na ME do 19 rokov v Turecku a na Cypre, stretnutiach UEFA Intertoto Cupu, Pohára UEFA, LM , kvalifikčaných zápasoch o postup na ME a MS… Najkrajšia spomienka sa spája s duelom skupinovej fázy Ligy majstrov. „Išlo o zápas Girondins Bordeaux – Galatasaray Istanbul, v ktorom som robil asistenta Vladovi Hriňákovi. Bol to vynikajúci zážitok. Hral sa pred 35 000 divákmi, zápasu nechýbalo nič. Bola na ňom skvelá atmosféra, tureckí fanúškovia boli impulzívni, francúzski nezaostávali… Samozrejme, aj na medzinárodné zápasy spomínam rád. Zažil som ešte skvelú generáciu hlavných rozhodcov ako Vlado Hriňák, Ľuboš Micheľ, Pavel Olšiak, Rišo Havrilla, Mário Vlk, ale aj tú ďalšiu so súčasnými FIFA rozhodcami.“ Na zápasy do zahraničia chodil azda najčastejšie s Vladimírom Hriňákom, spomienka na nielen výborného rozhodcu, ale aj charakterného človeka je teda uňho silná.
Hektika v Káhire
Krásny zážitok mal Radomír Sluk aj zo zápasu v egyptskej súťaži. „Hralo sa v zaujímavom termíne – deň pred Silvestrom – a pred 60 000 divákmi. Stretli sa tradičné káhirské kluby Al Ahly a Zamalek, takže o zápas bol obrovský záujem. Už na zápas sme išli pod policajným sprievodom, búrlivá atmosféra pred aj počas zápasu. Skončili sme niekoľko metrov vo vnútri hracej plochy, lebo z tribún lietali kamene a rozne iné predmety na hraciu plochu. Bolo to trochu divé, ale inak to bolo v elektrizujúcej atmosfére. Na takéto zápasy sa samozrejme nedá zabudnúť,“ smeje sa Radomír Sluk nad spomienkou z decembra 2006. Vtedy bol asistentom Vladimíra Hriňáka, podobnú egyptskú skúsenosť však mal aj ako kolega Mária Vlka.
Pri projekte Talent
Po sezóne 2014/ 2015 končil. „Bolo mi to ľúto. Bol som v dobrej fyzickej kondícii, ale rešpektujem, že je tu stanovený vekový limit a treba dať šancu mladým rozhodcom. Futbal mi dal veľa kamarátov, priateľov, ktorých si veľmi vážim. A v poslednom zápase medzi Myjavou a Košicami som spolu s mojim dlhoročným kamarátom Miroslavom Jaškom, ktorý takisto po sezóne končil, uzavrel svoju rozhodcovskú kariéru,“ dodáva Radomír Sluk. Ten momentálne pôsobí ako člen Komisie rozhodcov Západoslovenského futbalového zväzu, na starosti má projekt Talent a fyzické previerky. A je samozrejme aj delegátom, v zápasoch tretej ligy.
(sm)
