Ján Fašung sa dožíva 70 rokov
JÁN FAŠUNG st., dlhoročný rozhodca, neskôr delegát a pozorovateľ rozhodcov, ale aj zamestnanec SFZ, sa dožíva 70 rokov
Prežil som výborný futbalový život!
Málokto sa vo futbalových pravidlách vyzná ako on. Pritom zmien bolo najmä v posledných rokoch neúrekom. Musel však ísť s dobou, veď ich nielen uplatňuje v praxi, ale má v tomto smere na starosti aj vzdelávanie. Vo futbale prežil celý život a hra hier mu to v mnohom vrátila. Aj preto ešte stále aktívne pôsobí v hnutí na pozícii delegáta-pozorovateľa rozhodcov, a to nielen v rámci Slovenského futbalového zväzu (SFZ). Stále ho môžete nájsť aj na listine Európskej futbalovej únie (UEFA). Sezóna 2022/23 však bude pre Jána Fašunga posledná, keďže dovŕši stanovený limit 70 rokov pre obe tieto funkcie. Okrúhle jubileum oslavuje vo štvrtok 17. novembra, ako sám hovorí, na „štrnganie kľúčami“.
Na úvod krátkeho rozhovoru, naplneného najmä futbalovými témami, sme mu položili obligátnu otázku: Ako sa máte?
„Svieži mysľou, ale telom ako sedemdesiatnik. Na to, aby som ovládal všetky pravidlá, ešte hlavu mám,“ nastavil už v prvej odpovedi jasný smer, akým sa bude uberať debata a akým sa doteraz uberal jeho život.
On sám sa zasadzoval za zníženie vekovej hranice pre funkciu delegáta-pozorovateľa, no na druhej strane je rád, že ešte aj v takomto požehnanom veku môže robiť, čo ho baví. „Keď som už sezónu začal, môžem ju dokončiť. Ak by som mal sedemdesiat pred prvým júlom, už by som nemal nárok. Som rád, že som sa dožil takéhoto veku a zároveň som stále aktívny. Naďalej ma baví chodiť po štadiónoch. Ukončil som zatiaľ iba pôsobenie v komisii rozhodcov, naďalej som člen licenčnej komisie. Tam by som chcel zostať aj naďalej, ak to bude možné,“ pokračoval otec syna Jána. Radosť mu robí aj vnučka Timea.
Aktívnu hráčsku kariéru, počas ktorej hrával za Vajnory a ČH Bratislava, mu stoplo zranenie kolena. O niečo neskôr sa dostal k rozhodcovskej píšťalke, a to pomerne zaujímavým spôsobom. „Bol som tréner a keď som chodil s chlapcami na zápasy, stalo sa, že nám nemal kto rozhodovať. Párkrát som to skúsil a potom mi ľudia hovorili, aby som do toho šiel naplno. Prihlásil som sa a v roku 1976 som sa stal rozhodcom.“
Cez nižšie súťaže a najvyššiu slovenskú ligu sa v sezóne 1986/87 prepracoval až do spoločnej federálnej súťaže. „Zotrval som v nej až do rozdelenia republiky. Ľutujem, že súčasní rozhodcovia nemôžu zažívať atmosféru, aká vtedy panovala na ligových stretnutiach. Spomínam si na zápas Hradec Králové – Slavia Praha a na 23-tisíc divákov v hľadisku. Teraz, na našich často poloprázdnych štadiónoch, si arbitri vypočujú nanajvýš pokriky a nadávky,“ zamyslel sa muž, ktorý sedem rokov pôsobil ako asistent rozhodca aj v súťažiach pod kuratelou FIFA a UEFA. „Som naozaj vďačný za všetko, čo ma postretlo. Nič neľutujem. Prežil som výborný futbalový život!“
Na Slovensku sa práve on s kolegami stará o správny výklad a aplikovanie pravidiel z dielne UEFA, FIFA a IFAB (Medzinárodný výbor pre pravidlá futbalu). „Neustále ich inovujeme, aby boli v správnej „kondícii“. K tomu treba pripočítať prednáškovú a lektorskú činnosť. Pravidlá často prechádzajú zmenami, niekedy až generálnymi revíziami. Problém vidím v tom, že IFAB aj UEFA robia pravidlá pre súťaže najvyššieho rangu, takže v nižších ligách sa často nedajú aplikovať. Respektíve, sú kontroverzné. Z tých najnovších sa to týka najmä hry rukou v pokutovom území a postavenia mimo hry. Aj preto často v nižších súťažiach zdôrazňujeme, že treba uplatňovať to, čo je písané ako duch pravidiel,“ ponúkol zaujímavý pohľad. My mu na záver, pri príležitosti jeho jubilea, želáme predovšetkým zdravie a ešte veľa radosti z futbalu.
So svojou futbalovou rodinou z SFZ. FOTO ARCHÍV (jf)
