František Vorel: „Stále som preferoval ľudský prístup“

Nedávno mu nielen jeho najbližší blahoželali k jubileu v podobe 60 – ky, samozrejme, že sa k nim pridávajú i tvorcovia referee.sk. František Vorel sa narodil sa 27. augusta 1953 v Žiline. K futbalu mal stále blízko, jeho otec bol funkcionárom vo výbore žilinského klubu. „Ja sám som hrával futbal v kategórii žiakov v nižších súťažiach, ale potom som mal zdravotné problémy a musel som skončiť,“ spomína František Vorel. Od futbalu ale nechcel ísť, pôsobil najprv ako rozhodca a potom ako funkcionár. „Rozhodoval som v tretej lige, teda na úrovni majstrovstiev regiónu. Bolo to kratšie obdobie, rozhodoval som asi osem rokov.“ Našiel sa v tejto činnosti? „Veľmi ma to bavilo. Veľmi ma bavila práca s ľuďmi. Dosť mi to dalo. Musím povedať, že osobne si veľmi vážim prácu chlapcov – rozhodcov, hoci verejnosť je k nim prísna. Myslím si ale, že kto rozhodcovskú činnosť sám nerobil, nevie ju objektívne zhodnotiť. Nevie posúdiť tlak, s akým sa chlapci musia vysporiadať a to, že vlastne musia zvládať 25 až 30 ľudí na ihrisku alebo pri ňom. Kto tam nebol, ten to nevie posúdiť. Netvrdím, že ten, kto rozhodcov hodnotí, musel  robiť hneď medzinárodného rozhodcu. Nezáleží na tom, či dotyčný robil rozhodcu na úrovni krajskej alebo okresnej súťaže. Ale mal by mať také skúsenosti, aby sa vedel vžiť do ich kože. Aby vedel posúdiť situácie, v ktorých ten chlapec s píšťalkou spraví chybu. Musím vedieť,  ako pôsobí tlak okolia na rozhodcov. A pokiaľ ste rozhodcu nerobili, fakt to neviete.“

Funkcionárska činnosť

V Žiline, Banskej Bystrici, na úrovni oblastného, potom krajského zväzu, ale aj celoštátneho, je  jeho meno známe vo funkcionárskej sfére. V tomto smere patrí k najskúsenejším. „Funkcionárčil som od 23 rokov, možno od 25. rokov som pôsobil ako podpredseda oblastného futbalového  zväzu v Žiline, potom chvíľu aj predsedu. Na Stredoslovenskom futbalovom zväze v Banskej  Bystrici som fungoval ako predseda matričnej komisie, člena rady a výkonného výboru  Stredoslovenského futbalového zväzu. Dvanásť rokov som pôsobil ako predseda komisie rozhodcov Stredoslovenského futbalového zväzu a jeho podpredseda,“ dodáva František Vorel.

Funkcionárčil ešte v období socializmu, samozrejme, s tým, že po roku 1989 to už bolo za iných  podmienok. „To však už bola éra, keď sa začínalo podnikať, a tak som sa mu chcel venovať  aj ja,“ dodáva František Vorel, ktorý sa presadil aj na úrovni SFZ. Počas dvoch období bol členom komisie rozhodcov SFZ a dlhé roky je delegátom SFZ. Bol členom Rady SFZ a momentálne je členom Konferencie SFZ.

Vzťahy boli iné…

Dobre už bolo, hovorí pointa okrídlených anekdôt. Podobnú myšlienku však načrtne aj František Vorel – musíme povedať, že ju pritom nepočujeme prvýkrát. „Asi najviac ma napĺňalo obdobie,  keď som pracoval v komisii rozhodcov SFZ a potom čas, keď som prešiel do Corgoň ligy.  Bolo to v 2. polovici 90. rokov a mám spätne pocit, že to vtedy bolo na vysokej spoločenskej  úrovni. Alebo, vyššej, ako je teraz. Mám pocit, že v tom čase boli lepšie medziľudské vzťahy.  Že diskusia medzi rozhodcami, funkcionármi, hráčmi bola na vyššej úrovni, že vzťahy boli  úprimnejšie a srdečnejšie. Ľudia sa dokázali medzi sebou aj pobaviť. Akosi sa to ale pokazilo. Čím to je? Asi dobou, celkovými spoločenskými pomermi. Pokazilo sa to celkovo a to nie je  dobré, futbal musí byť zábavou pre hráčov, fanúšikov ale aj funkcionárov,“ povzdychne si.

Ľudský prístup

Ľudský prístup, to je slovné spojenie, ktorého sa snažil držať ako rozhodca a aj ako funkcionár. „A držím sa toho aj teraz ako delegát. Vidím, že chlapec sa snaží rozhodovať objektívne  a spraví chybu, ktorá sa pritrafí. Jednoducho, treba vziať do úvahy aj ľudský rozmer a ľudský prístup,“ dodáva. Ten vzal do úvahy aj pri najkrajšom zápase v našej lige, aký na vlastnej koži zažil. „Pískal to Gabi Weiss, profesor z vysokej školy v Košiciach. Išlo o zápas medzi Petržalkou a Trnavou, v ktorom bolo skóre 0:2, aby to skončilo 3:2. Cítil som sa ako v anglickej lige, taký vynikajúci zápas to bol. Pískal výborne. Zápas dosť pustil, tak, že som mal aj trochu obavy. Ale zároveň, čo zapískal, to sedelo. Gabimu som ako delegát udelil deviatku, jedinú, ktorú som vôbec niekomu dal. Samozrejme, že to bola najvyššia známka, akú som niekomu dal. Devinu som nedal nikdy nikomu… Na ten zápas mám stále skvelé spomienky. Takto keby sa hralo stále, bolo by to super.“

Keď treba pomôcť

Skúsenosti s píšťalkou a schopnosť psychologického pohľadu, to sú faktory, ktoré by teda mali stimulovať činnosť delegátov, ktorí hodnotia rozhodcov. A aký by mal byť funkcionár? „Určite by mal byť čestný. Ale zas spomeniem to isté, čo som už spomínal. Ľudský. Aj pri práci s talentami medzi mladými rozhodcami. Ak nájde nejaký talent, bez ohľadu na to, či je mladý a či starší, treba ho skôr dostať do vyššej ligy. Pretože, podľa môjho názoru, čím vyššie sa rozhoduje, tým ľahšie to ide. Je väčšia kontrola, ale ľudia sa už správajú ináč ako na tej nižšej úrovni. Chlapec potom môže povyrásť, teoreticky až na úroveň medzinárodného rozhodcu. Pripomeniem éru Ľuboša Micheľa, ktorý išiel tiež veľmi rýchlo hore. Bolo to aj vďaka vtedajšiemu predsedovi Východoslovenského futbalového zväzu Gejzovi Princovi. Teraz sa tiež nájdu chlapci, ktorí by mohli ísť hore, hoci sú mladí. Napríklad my v Žiline máme Miša Očenáša, ktorý je zatiaľ v druhej lige, ale myslím si, že corgoňligový zápas zvládne kedykoľvek.“ Samozrejme, táto téma má aj druhý uhol pohľadu – nenechať talentovaných chlapco „dole“, aby ich súťaže s rôznymi špecifikami nezničili? „Presne tak! Čím dlhšie necháte takého chlapca v okrese, tým horšie. Treba, aby takýto chlapci boli pod lepším vedením, aby pískali zápasy na lepších hracích plochách a celkovo fungovali v profutbalovejšej atmosfére.“

Zaujímavá spolupráca

Ako ešte posúvať slovenský rozhodcovský zbor? Aj naberaním skúseností v spolupráci na medzinárodnom fóre. František Vorel pozitívne hodnotí to, čo sa deje na slovensko – poľskej regionálnej úrovni. „Pripravuje sa spoločné stretnutie medzi funkcionármi poľského futbalového zväzu a slovenského futbalového zväzu, kde by sme mali nadviazať na dobrú spoluprácu medzi rozhodcami z Poľska a Slovenska i na regionálnej úrovni,“ hovorí František Vorel.

Otvoriť tému veku

Jednu tému v našom rozhovore otvoril František Vorel sám. A je určite zaujímavá, pretože ponúka pohľad aj na kapitolu, ktorá je neraz tabu v našich i medzinárodných podmienkach. „Aj na okrese by mali ľudia pôsobiť do istého veku a potom sa posunúť inde. Platí to ale aj o funkcionároch v dôchodkovom veku. Ak berieme za hranicu tých 65 rokov, tak si myslím, že to by mohol byť limit, po akom by mali ľudia z funkcií odísť. Nehovorím, pravda, o tých volených, pretože v takomto prípade ide o vec delegátov konferencií. Koho si delegáti zvolia, ten nech tam aj zotrvá bez obmedzenia veku. Pokiaľ sa jedná o ostatných funkcionárov, je potrebné aby sme sa vekovou hranicou zaoberali pretože v inom prípade sa mladý ľudia nedostanú. Trend je však taký, že veková hranica sa neustále predlžuje a máme už delegátov 70 ročných čo si myslím, že je veľa…,“ prináša zaujímavé myšlienky František Vorel.

Syn nefrflal

Na záver sme neobišli tému syna Tomáša, ktorý sa presadil ako rozhodca medzi slovenskou špičkou a dopracoval sa až k odznaku rozhodcu FIFA. Pravda, medzitým musel zaťať zuby… „Začínal, keď mal šestnásť rokov. Začiatky mal ťažké, pretože diváci vedia byť netolerantní. Keď som sa raz bol naňho pozrieť, vykrikovali, že čo píska taký mladý. Vravím, tak hrajte najvyššiu súťaž a bude vám rozhodovať najlepší rozhodca na Slovensku. Veď je to logické – tak, ako sa chlapci učia hrať futbal, taktiku a schémy, tak sa učia aj rozhodcovia. V regionálnej súťaži pôsobil 5 rokov za účelom aby získal skúsenosti. Nešiel hore rok po roku, ostával v regionálnej súťaži, ale nefrflal. Máme dobrý vzťah a on pochopil, čo je treba,“ hovorí František Vorel.

(SM)