Rozhovor so športovou psychologičkou Zuzanou Pšenákovou: „Práca rozhodcu je náročná na psychiku”

Rozhodcovia čelia počas zápasov viacerým psychologickým výzvam. Stres, tlak, očakávanie verejnosti, konfrontácie s hráčmi a trénermi, či rýchle a kľúčové rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú výsledok zápasu. Aj preto je dôležité, aby rozhodcovia boli výborne mentálne pripravení. V rozhovore so športovou psychologičkou Zuzanou Pšenákovou sme sa tejto téme bližšie venovali.

V úvode sme spomenuli rôzne výzvy, ktorým čelí rozhodca. Je to všetko alebo sme na niečo zabudli?

Doplnila by som len, že rozhodca musí vnímať veľmi veľa detailov, ktoré prichádzajú rýchlo – ak je v strese alebo pod tlakom, schopnosť koncentrovať sa a rozhodovať sa môže byť slabšia. Takisto rozhodca málokedy pociťuje rešpekt a ocenenie za dobrú prácu, pretože väčšinou vždy vyjde ako „zlý” pre jeden z tímov, proti ktorému je verdikt.

Sú nejaké psychologické aspekty, ktoré si verejnosť často neuvedomuje o mentálnej záťaži rozhodcov?

Na rozhodcov sa väčšinou pozerá kritickými očami a naozaj málokedy im je dopriate ocenenie zo strany hráčov, trénerov, fanúšikov alebo širšej verejnosti. Často sa dobrý výkon rozhodcu nekomentuje a komentujú sa skôr horšie výkony alebo sporné rozhodnutia.

Stretávam sa tiež s tým, že rozhodca je istým hromozvodom pre hráčov a trénerov, ktorí sú frustrovaní alebo nervózni z vývoja zápasu. Niekedy na neho zvaľujú celú zodpovednosť za výsledok zápasu a tvrdia, že za prehru môže rozhodca. Inokedy idú hráči alebo tréneri už dopredu negatívne predpojatí pred rozhodnutiami rozhodcu.

V zápasoch rozhodcovia často čelia enormnému emočnému náporu z oboch táborov. A musia to ustáť – emočne aj odborne, čo pod takým tlakom nie je jednoduché. Predstavte si, že pri kľúčových rozhodnutiach vo vašej práci na vás naraz kričí 10 ľudí. Hovoria vám, ako sa máte rozhodnúť, snažia sa vás zmanipulovať na svoju stranu, prípadne vás zosmiešňujú. A to rozhodnutie musíte spraviť v priebehu pár sekúnd. Nič jednoduché. Preto si myslím, že príprava rozhodcov na zvládanie tlaku, stresu, na kontrolu emócií a udržanie si koncentrácie, by mala byť súčasťou ich prípravy.

Ilustračná foto komunikácie hráčov s rozhodcom. Zdroj: DAC Dunajská Streda

Prácu pod tlakom prežívajú rozhodcovia počas celej kariéry. Ako to ovplyvňuje ich výkon alebo zdravie?

Ak chce mať rozhodca na ihrisku autoritu, mal by pôsobiť rozvážnym dojmom. V strese sme však emotívnejší, prchkejší a viac podráždení, čo môže viesť k emočným reakciám, vďaka ktorým rozhodca stratí kontrolu nad zápasom.

Navyše, stres ovplyvňuje kvalitu našich kognitívnych schopností (t.j. pamäť, pozornosť, rozhodovanie, schopnosť riešiť problémy). Keď sme v strese, máme zvýšenú hladinu kortizolu. To môže prirodzene narušiť vnímanie všetkých detailov hry a vyhodnocovanie situácií. Vtedy môže rozhodca spraviť chybné alebo unáhlené rozhodnutie.

Okrem výkonu na ihrisku by som však nezabúdala na to, že rozhodcovia sú tiež len ľudia. To, čomu sú vystavení na ihrisku (a často aj mimo neho), môže ovplyvniť ich celkovú duševnú pohodu a fyzické zdravie. Rôzne urážky smerované na rozhodcu (dokonca aj na jeho rodinu), tlak, vyhrážanie sa môže spôsobiť nižšie sebavedomie, úzkosť a zvýšený stres aj mimo zápasov. Ak žijeme dlhodobo so zvýšenou hladinou stresu, tak sa nám horší imunita a sme náchylnejší na ochorenia (napr. kardiovaskulárne ochorenia). Nehovoriac o tom, že urážky na štadiónoch alebo sociálnych sieťach vníma aj rodina rozhodcu a môže to ovplyvniť aj ich duševnú pohodu.

Spomínate vplyv urážok na mentálne zdravie rozhodcov. Môže sa rozhodca v priebehu rokov dostatočne psychicky obrniť voči tomu?

Myslím, že obrniť sa dá. Určite je pre rozhodcu dôležité, aby pracoval na svojej psychickej odolnosti. Zmysel však má dlhodobá pravidelná práca, nie začať pracovať, až keď sa necítim dobre. Aj keď to tak mnohí ľudia robia. Na to, aby rozhodca ustál vonkajší tlak, potrebuje mať pevnú sebaistotu a vedieť si konštruktívne (a čo najviac objektívne) vyhodnotiť svoje výkony – čo urobil dobre a čo mohol urobiť lepšie. Tak, aby jeho sebaistota nebola postavená len na externej spätnej väzbe, pretože vo väčšine prípadov sa nedočká objektívnej spätnej väzby od hráčov, fanúšikov alebo trénerov. 

A čo tlak médií? Môžu médiá pomôcť zlepšiť prostredie pre rozhodcov na ihrisku a mimo neho?

Médiá vytvárajú tlak na všetkých – na trénerov, hráčov a tiež aj rozhodcov. Myslím, že čo by napríklad mohlo pomôcť je častejšie písať o podarených výkonoch rozhodcov. 

Média by tiež mohli viac priblížiť prácu rozhodcov. Napríklad robiť rôzne kampane alebo viac rozhovorov so skúsenými rozhodcami, o tom, čím si rozhodca v danom zápase prechádzal. V čom bol ten zápas náročný a kedy spravil ťažké, ale správne rozhodnutia. Aby postavu rozhodcu trochu „poľudčili” a poukázali aj na to, čo robí objektívne dobre, nielen na to, čo robí zle. 

Čo by tiež mohlo mať zmysel je pravidelne poukazovať na dôležitosť práce rozhodcu. Pre priebeh stretnutia je predsa rozhodca kľúčová osoba. Predstavte si, že by v zápasoch neboli rozhodcovia – aký vplyv by to malo na hru. Toto všetko by mohlo pomôcť k pozitívnejšiemu vnímaniu práce rozhodcov. 

Prejdime priamo k rozhodcom. Prečo by mentálne zdravie malo byť súčasťou ich prípravy rovnako ako fyzická kondícia?

Práca rozhodcu je naozaj náročná na psychiku. Rozhodca musí vedieť kontrolovať svoje emócie, ostať rozvážny, vedieť čeliť tlaku zodpovednosti a tlaku od okolia. Ak jednu z týchto schopností rozhodca nemá kvalitne natrénovanú, ovplyvní to jeho výkon počas zápasu a môže tým stratiť kontrolu nad zápasom. Tlak na rozhodcu sa však zápasom nekončí – často čelí rôznym vyhrážkam a urážkam mimo zápasov. 

V spoločnosti, kde je rozhodca vnímaný prevažne negatívne, a to ešte ani zápas nemusel začať, je podstatné, aby rozhodca vedel, ako sa s týmto tlakom vyrovnať. Kvôli výkonu na ihrisku, ale aj kvôli jeho osobnému životu a pohode a v neposlednom rade aj kvôli fyzickému zdraviu.

Športová psychologička Zuzana Pšenáková

Čo by ste na záver poradili rozhodcom? Ako sa môžu pripraviť na stresové situácie počas zápasov?

Popri príprave tela na výkon (dobrá strava, kvalitný spánok, fyzický tréning) má rovnako dôležité miesto aj príprava našej mysle na výkon. Mentálny tréning má najväčší efekt, keď ho robíme pravidelne a dlhodobo. Ako úplne prvé by som odporučila rozhodcom, aby sa aj v osobnom živote obklopovali ľuďmi, ktorí sú pre nich oporou. Rôzne štúdie ukazujú, že najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje našu duševnú pohodu, sú vzťahy. Pokiaľ mám podporu od rodiny, kamarátov alebo kolegov, tak dokážem zvládnuť aj naozaj ťažké chvíle. 

Ďalšou veľkou súčasťou mentálnej prípravy rozhodcov by malo byť budovanie kvalitného a zdravého sebavedomia. To znamená vedieť, v čom som dobrý a v čom nie, vedieť si vyhodnotiť, čo mi v zápase vyšlo a čo nie. Znamená to vedieť si byť oporou, keď sa na mňa valí vlna kritiky, vedieť si stanoviť hranice a zastať si samého seba.

Ako som už viackrát spomínala, rozhodcovia by mali byť majstrami v zvládaní stresu. Na to môže pomôcť vizualizácia alebo rôzne dychové cvičenia – napríklad na zníženie stresu je dobré predlžovať výdych, tak aby bol výdych dlhší ako nádych. Je tiež dobré si pred zápasom pripraviť reakcie na tie najhoršie možné scenáre, ktoré sa môžu stať.

Vedia takto rozhodcovia trénovať aj situáciách v bežnom živote? Napríklad koncentráciu či prácu s emóciami.

Samozrejme. Priamo v zápase si rozhodca potrebuje vedieť udržať koncentráciu na hru. Pri tom všetkom, čo zažíva, to môže byť náročné. Dôležitá je tiež schopnosť vedieť zastaviť myšlienky, ktoré nepatria do zápasu a presmerovať si svoju koncentráciu naspäť na hru. Dobrou správou je, že toto sa dá natrénovať. Napríklad tým, že keď budete niečo robiť, si vyhradíte 10 minút, počas ktorých si budete koncentráciu stále vracať naspäť k tomu, čo robíte. Takže, ak napríklad trénujete a myšlienky vám ubehnú na to, čo si dáte po tréningu na večeru, povedzte si stop a začnite sa naspäť sústrediť na to, čo teraz v tréningu robíte. Toto sa dá trénovať naozaj pri hocičom – od šoférovania, upratovania, trénovania až po zápas. Postupne si môžete zvyšovať čas alebo záťaž – dôležité je trénovať to postupne vo viac a viac stresujúcich situáciách.

V neposlednom rade by rozhodcovia mali trénovať prácu s emóciami. To sa dá opäť trénovať aj mimo zápasov. Skúste si zachovať chladnú hlavu v bežných situáciách – keď vás niekto nahnevá, keď stojíte v rade v obchode, ponáhľate sa a ľudia pred vami sú pomalí. Alebo napríklad pri šoférovaní. Nájdite si situácie, ktoré sú pre vás náročné v bežnom živote a v nich sa snažte udržať chladnú hlavu.

Myslím si, že pokiaľ sa chce rozhodca zlepšiť v tejto oblasti, je dobré, aby vyhľadal športového psychológa alebo mentálneho kouča, ktorý mu vie pripraviť plán rozvoja šitý na mieru a vie mu poradiť konkrétne stratégie, ako sa môže posúvať.

Vplyv urážok a tlaku na mentálne zdravie rozhodcov

V závere článku ešte zdôrazníme viaceré štatistiky od UEFA, ktoré hovoria o vplyve urážok a tlaku na mentálne zdravie rozhodcov, respektíve ich kariéru:

• 98 % rozhodcov bolo urážaných hráčmi, divákmi alebo trénermi
• 31 % rozhodcov bolo vystavených hrozbe násilia voči nim alebo ich blízkym
• 32 % rozhodcov utrpelo fyzické násilie zo strany divákov, hráčov alebo trénerov
• 14 % rozhodcov každý rok skončí s futbalom
• 39 % rozhodcov hovorí, že urážky negatívne ovplyvnili ich mentálne zdravie

Aj na základe týchto dát je zrejmé, že je dôležité venovať väčšiu pozornosť mentálnemu zdraviu rozhodcov.