Rozhovor s kondičným trénerom rozhodcov Gabrielom Lojom: „Rozhodca to má oveľa zložitejšie ako hráči”

Fyzická príprava rozhodcov je neodmysliteľnou súčasťou života rozhodcov. Trénujú pravidelne vo vysokej intenzite v rôznych typoch tréningov. Vyspovedali sme nového kondičného trénera slovenských rozhodcov najvyšších súťaží Gabriela Loju. Prezradil nám viac o tom, aké sú fyzické nároky na rozhodcov, ako často sú rozhodcovia testovaní a ukázal nám aj dáta, koľko v zápase nabehajú naši rozhodcovia. 

Nedávno ste sa stali kondičným trénerom slovenských rozhodcov. Čo v praxi je vašou úlohou?

Mojou úlohou je sledovať, analyzovať a vyhodnocovať tréningový proces rozhodcov. V rámci tréningových kempov ukázať, ako rozvíjať vybrané vytrvalostné, rýchlostné, silové, koordinačné schopnosti a flexibilitu.

Aké sú fyzické nároky na rozhodcov v slovenských súťažiach?

Rozhodcovia a asistenti rozhodcu musia počas týždenného mikrocyklu trénovať, aby v rámci hodnotiacich noriem dosiahli hodnotenie tzv. Excelent. Znamená to, že za týždeň musia mať 5 zaťažení v podobe tréningov a zápasov dokopy. Pohybové zaťaženie je teda na úrovni 66 % až 100 %. Počas týždňa musia dodržiavať tiež variabilitu tréningov (3-4 rôzne typy), maximálne 2 dni odpočinku a intenzitu tréningu – 1 intenzívny a 1 submaximálny.

Je to pomerne dosť dát. Akým spôsobom prebieha monitorovanie kondičnej úrovne rozhodcov?

Všetci rozhodcovia majú športtestery značky Polar, a teda monitorujeme ich cez platformu Polar Coach. Pred každým zápasom a tréningom je ich povinnosťou mať zapnutú aktivitu, ktorú idú vykonávať. Okrem srdcovej frekvencie sa sleduje vzdialenosť, počet tréningov, zápasov, variabilita aktivít, dní voľna a metódy rozvoja kondičných schopnosti. Ich kondičnú úroveň testujeme aj pravidelne na fyzických previerkach.

Ako často musia rozhodcovia absolvovať fyzické testy?

Frekvencia je štyrikrát do roka na riadnych fyzických testoch. Prvé časti testov zahŕňajú rýchlostné testy zvyčajne na 30 a 40 metrov. Hlavné časti bývajú dvakrát ročne v podobe FIFA intervalového testu a dvakrát ročne SDS test pre rozhodcov, respektíve ARIET pre asistentov rozhodcov.

Ako prebieha typický tréningový týždeň rozhodcu počas sezóny?

Základným princípom, ktorý som stanovil okrem spomínaných hodnotení, je, aby rozhodcovia a asistenti rozhodcu behali minimálne 60 % zo všetkých tréningov. Zároveň by mali mať silový tréning, core tréning a v rámci kompenzácie pilates, joga, zdravý chrbát, strečing. V rámci leta sú podmienky uvoľnenejšie a môžu tam byť akékoľvek outdoorové aktivity, napr. bicykel, in-line korčulovanie, plávanie.

Rozhodca a jeho asistenti majú odlišné pohybové vzorce počas zápasu. Líši sa aj ich fyzická príprava?

Samozrejme. Medzi rozhodcami a asistentmi rozhodcov sú počas zápasu odlišné výkonové parametre. A preto aj odlišné fyzické previerky. Keď si prakticky zoberieme, hlavný rozhodca nabehá viac kilometrov a zároveň v priebehu zápasu dosahuje vyššiu intenzitu srdcovej frekvencie ako asistent rozhodcu.

Koľko kilometrov nabehá rozhodca? Profesionálni hráči nabehajú v zápase približne 10 km.

Sú to zhruba podobné dáta s hráčmi. Konkrétne rozhodca Ivan Kružliak nabehal 8,72 km v nedávnom zápase Španielska s Dánskom. V priemere mal pulzovú frekvenciu 151/min. a najvyššiu rýchlosť dosiahol 24,3 km/h. Ak dáta porovnáme s asistentom rozhodcu Jánom Pozorom v tom istom zápase, tak čísla sú odlišné. Nabehal 5,59 km pri priemernej pulzovej frekvencii 110/min.

Pre porovnanie s našou ligou, v zápase AS Trenčín vs. FK Železiarne Podbrezová nabehal rozhodca Očenáš vzdialenosť 7,25 km s priemernou frekvenciu 144/min. Asistent rozhodcu Simeon Vass nabehal vzdialenosť 6,24 km pri priemernej pulzovej frekvencii 146/min.

Sú to len ukážkové dáta pre približnú predstavu. Samozrejme na základe týchto dvoch zápasov nehodnotíme kondičnú úroveň rozhodcov, keďže každý zápas je iný.

Môže fyzická kondícia ovplyvňovať výkon rozhodcu počas zápasu? Napríklad v kľúčových momentoch, keď je rozhodca unavený.

Fyzická príprava rozhodcu je veľmi rozhodujúca. Výkon rozhodcu je podobný výkonu hráča. Ak nie je dostatočne kondične pripravený, môžu z toho vyplývať chyby, tak ako chyby hráčov. Veľký rozdiel je v tom, že keď hráč urobí chybu, spoluhráči ju môžu napraviť. Pri rozhodcovi sa niektoré rozhodnutia nedajú vrátiť späť. Ak rozhodca nie je v dobrom pozičnom postavení, lebo tam nedobehol, môže mať zakrytý výhľad na hernú situáciu, ktorú môže zle rozhodnúť.

Zoberme si situáciu, kedy hráč fauluje, ale rozhodca musí v tom momente rozhodnúť o treste a nadviazaní na hru. V hlave mu naraz bežia rôzne myšlienky o faktoroch – priamy kop, nepriamy kop s kartou, bez karty, zásah zozadu, zboku, spredu atď. Je tam veľmi veľa premenných a rozhodca má málo času na jasné, rýchle a správne rozhodnutie. Preto je kondičná príprava veľmi dôležitá. Zároveň musí byť dobre psychicky pripravený. Rozhodca to má na ihrisku veľmi ťažké.

Sú momenty, kedy si rozhodca počas zápasu fyzicky oddýchne? Behá hore dole s každou akciou, naopak hráči nemusia ísť do každého útoku.

Ak si vezmeme, že rozhodca nabehá za zápas zhruba podobné vzdialenosti ako hráči, tak uznajme, veľmi si neoddýchne. Ak sú niekedy slabšie momenty v zápase, aj napriek tomu srdcová frekvencia nemusí výrazne klesať, lebo rozhodca je v strehu do poslednej sekundy. Veľa sa zabúda na psychologický faktor, ktorý môže zvýšiť srdcovú frekvenciu aj o 15 pulzov za minútu a zároveň sa zvyšuje aj dychová frekvencia. Osobne si myslím, že rozhodca to má oveľa zložitejšie ako hráči. Predstavme si situáciu, kedy hráč v poslednej minúte nedá gól do prázdnej brány. Nič extra sa nedeje. Keď rozhodca urobí pod tlakom nečakanú chybu v poslednej minúte, ktorá bude mať vplyv na výsledok zápasu, čo sa začne diať na štadióne?

Ak sa očakáva vysoké tempo zápasu, ako sa rozhodcovia pripravujú na takto intenzívne zápasy?

Na každý zápas musí byť rozhodca pripravený po kondičnej a psychickej stránke. Preto majú mať v rámci kondície submaximálny a intenzívny tréning počas týždenného mikrocyklu.

Čo to znamená v praxi?

Intenzívny tréning je tréning na úrovni zóny anaeróbneho prahu. Táto zóna predstavuje intenzitu okolo 170-180 pulzov, čo je okolo okolo 85-92% z maximálnej pulzovej frekvencie. V submaximálnom tréningu môžeme úroveň zóny anaeróbneho prahu prirovnať k maximálnemu šprintu. Hodnoty pulzovej frekvencii sú tesne pod maximom až na maxime >190.

Na záver nám prezraďte, aké sú trendy v prístupe k tréningu rozhodcov?

Futbal je dynamickejší, rýchlejší, atletickejší a súčasne sa mení aj kondičná príprava rozhodcov. Pribúdajúcim vekom sú fyzické previerky pre rozhodcov čoraz ťažšie. Rozhodcovia musia reagovať na súčasné trendy, a teda ako som spomínal, musia sa sústrediť na rýchlosť, dynamickosť a atletickosť.

Ďakujeme za rozhovor a držíme palce v práci s rozhodcami.

Kondičný tréner Gabriel Loja

• vyštudovaný študijný program Šport a zdravie v odbore fitness na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave
• vyštudovaná fyzioterapia na Fakulte zdravotníctva na Univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne
• fitness coach v RETRO Sport & Wellness
• fyzioterapeut v Rebalance Šport Fyziocentrum