Roman Slyško: Ozdobí pekný comeback účasť v Brazílii?

Spolu s Ľubošom Micheľom sa zúčastnil mnohých skvelých zápasov. V posledných dňoch však viac spomínal iného bývalého kolegu, konkrétne Vladimíra Hriňáka, po ktorom pomenovanú cenu získal práve on. Roman Slyško bol vzápätí ocenený aj kolegami v ankete pod kuratelou Asociácie rozhodcov SFZ. S jedným z najúspešnejších slovenských rozhodcov poslednej dekády sme sa pozhovárali o jeho pocitoch.

V priebehu pár hodín ste boli ocenený dvakrát. Cenou Vladimír Hriňáka i víťazstvom v ankete Asistent rozhodcu 2012/ 2013. Čo pre vás ktoré ocenenie znamená?

„Ťažko sa mi to úplne presne porovnáva… Vlado Hriňák bol mojím dobrým rodinným priateľom. Tým, že už nie je medzi nami a odišiel v mladom veku, je to špecifické. Táto cena nesie jeho meno, už tým je pre mňa významná.  Na druhej strane si veľmi vážim, že si ma moji kolegovia, s ktorými fungujem na ihrisku, vybrali za najlepšieho asistenta. Vážim si obe ocenenia, ale úplne porovnať sa nedajú.“

Vystavujete si niekde podobné trofeje?

„Snažím sa. Zopár podobných ocenení a spomienkových predmetov na záverečné turnaje vystavených mám.“

Na trofeji, pomenovanej podľa vášho priateľa, je jeho portrét, však?

„áno, je tam jeho krásny portrét – veľmi pekná fotografia. Budem mať pamiatku, ktorá mi ho bude navždy pripomínať. Aj keď ja si ho budem pamätať aj bez toho, ale je to pekná pamiatka.“

Poďme k ankete Asistent rozhodcu sezóny 2012/ 2013. Získali ste 146 bodov, čo je viac ako v prípade druhého Ondreja Brendzu a tretieho Radomíra Sluka dohromady. Prekvapila vás taká zdrvujúca dôvera kolegov?

„Som už dostatočne starý človek – myslím, rozhodcovsky –  aby som sa vedel odosobniť od ankiet. Aj preto by som ten odstup nehodnotil nejako extrémne dôležito. Vážim si dôveru, ktorú tento odstup vyjadruje, vážim si to, že to odráža úctu a rešpekt mojich kolegov. Ale či ma to prekvapilo? Nad týmito vecami sa nezamýšľam a preto ani nemám nejaké očakávania. Je to pre mňa radostné, ale neviem zhodnotiť, čo ten odstup znamená. Možno zavážilo to, že som sa v minulom roku zas vrátil s českými kolegami na európske štadióny, do Ligy majstrov “

A asi zavážili aj zdravotné problémy Martina Balka.

„Áno, určite zavážili aj tie, veď vynechal veľkú časť sezóny. Je to môj veľmi dobrý kamarát, v istom zmysle konkurent, o čom  však u nás dvoch nemôže byť reč. Keď bol minulý rok v tejto ankete predo mnou, tak som mu to maximálne doprial.“

Veď ľudia vás celé roky aj vnímajú tak „ dvojičkovsky“ – aj to tak zvukomalebne znie: Slyško – Balko.

„Cha, cha, je to tak (smiech).“

Vôbec, ako ste vy spokojný s predchádzajúcou sezónou? Boli ste zápasovo vyťažený na všetkých frontoch – na Slovensku, v európskych pohároch, aj v českej lige.

„Posledná sezóna bola pre mňa špecifická, pretože po určitom čase – dosť výraznom, keďže naposledy sme boli na Euro 2008 s Ľubošom Micheľom a vo finále Ligy majstrov, potom na najvyšších fórach s Vladom Hriňákom a potom bola odmlka – to bolo o comebacku medzi európsku elitu.“

Vraj to celé bolo na popud Pierluigiho Collinu?

„Úplne presnú informáciu asi bude vedieť len Pierluigi a komisia rozhodcov UEFA. V každom prípade, komisia ma registrovala ako asistenta, poznala moje kvality a vedela, že v tom čase nemáme žiadneho rozhodcu v danej požadovanej skupine, v danom rakingu, ktorý by mohol chodiť takéto zápasy pískať.  A keďže si ma vybrali na Euro 2012, kde videli, že si ľudsky rozumiem s Pavlom Královcom, tak mi už tam bolo naznačené viacerými ľuďmi z komisie, ako aj Pierluigim, že sa niečo chystá. A že má čakať. A nakoniec z toho vznikla pre mňa neskutočne krásna spolupráca, ktorú si stále užívam.“

S Čechmi ste už asi dostatočne zladený…

„Ja si myslím, že áno. Máme spolu odrozhodovaných možno desať zápasov na európskej scéne, ďalšie štyri v Česku.  To je taký počet zápasov, aký som za rok neabsolvoval so žiadnym slovenským rozhodcom. Za taký krátky časový úsek je štrnásť zápasov s jedným rozhodcom dosť. Keď si zoberiete, že za rok človek asistuje v 21 – 22 zápasoch, tak určite sa do polovice z nich nedostanete s jedným človekom – stále sa to mení.“

Boli ste v akcii v štyroch zápasoch českej ligy (Olomouc – Liberec, Jihlava – Sparta, Slavia – Ostrava, Sparta – Jablonec). Zápasy v českej lige slúžia aj na lepšie „zohranie sa“?

„Áno, samozrejme. Keď ma dali do skupiny českých rozhodcov, s čím Česi museli súhlasiť a oni súhlasili, tak som Pavla poznal ľudsky, tréningovo, keďže sme boli spolu na Euro 2012 ako náhradníci. Ale neboli sme spolu na ploche. A pred každým zápasom Ligy majstrov je potrebné mať niečo odskúšané, otestované, v tomto smere je to rovnaké ako u futbalistov. Takže sme skúšali  spoluprácu.“   .“

V predchádzajúcom ročníku ste boli aktívny v štyroch zápasoch Ligy majstrov (Manchester City – Dortmund, Porto – Kyjev, Real – Ajax, Bayern – Arsenal) a štyroch Európskej ligy (Marseille – Mönchengladbach, Benfica – Leverkusen, Lazio – Fenerbahce, Bazilej – Chelsea), čo je veľmi slušná nádielka. Dá sa absolvovať ešte viac alebo je to už aj z časového či fyzického hľadiska strop?   

„Nie, viac sa už asi nedá. Toto je maximum. Keď zvážite, že každý z elitnej skupiny dostane na jeseň štyri zápasy, jedno predkolo a tri kolá v skupinovej fáze Ligy majstrov a potom máte osemfinále, štvrťfinále, semifinále a finále, tak je to maximum. Pričom, ten, kto píska semifinále, už do finále ísť nemôže… Takže vo vyraďovacej fáze môže mať tri zápasy. My sme mali vlastne jeden navyše, pretože v osemfinále Európskej ligy vypadol Steve Benett a my sme ho nahradili. Pokiaľ ale ide o počet zápasov, viac sa dosiahnuť nedá. Vyššie to už ide len kvalitatívne, teda, že budete končiť vo vyššom kole. V našom prípade vo finále, keďže semifinále Európskej ligy sme mali. Alebo, že by sme mali semifinále Ligy majstrov, čo je rakingovo vyššie hodnotené ako semifinále Európskej ligy. Zohľadniť pritom treba aj to, že Pavel Královec sa ešte len v januári 201š dostal do Top skupiny rozhodcov UEFA a bol tam absolútnym nováčikom. Na to dostal neuveriteľný počet zápasov, navyše pekných, v posledných kolách…“

Na záver – ako sa vidíte výhľadovo s účasťou na MS 2014 v Brazílii? Nevieme, či nie je priskoro sa pýtať ale predsa…

„Brazília by bola veľmi krásnym snom a stále samozrejme je. Ale to je zatiaľ všetko, čo sa dá povedať. Veľmi zaváži to, aký počet rozhodcov z Európy nominuje predseda komisie rozhodcov FIFA a kolektív okolo neho. V prípade, že to bude desať trojíc, ako sa to plánuje, tak je tá šanca, slušne povedané, minimálna. Ak by to bolo štrnásť trojíc, ako tomu bolo v roku 2006 na MS v Nemecku, tak by tá šanca už bola reálna. Ťažko sa mi zatiaľ k tomu vyjadrovať, pretože ešte nie sú dané žiadne striktné čísla. Ak by som vedel, že do Brazílie ide štrnásť európskych trojíc, tak by som mohol hovoriť o slušnej šanci – samozrejme, za predpokladu, že nasledujúca sezóna sa bude vyvíjať úspešne, že sa nedopustíme kardinálnych chýb, že zdravíčko bude slúžiť… Ale, keďže presné čísla zatiaľ nepoznáme a podľa mňa ich zatiaľ nepozná ani predseda komisie rozhodcov FIFA, pretože vzniknú v procese konsenzov medzi jednotlivými federáciami FIFA, tak nemôžem nič konkrétne povedať. Takže, ostaňme zatiaľ pri sne. Ak by sa splnil, bolo by to krásne.“

(SM)