Michal Smolák – Už to len dobačovať do konca…

MICHAL SMOLÁK je od leta najskúsenejší spomedzi našich prvoligových rozhodcov. Má pred sebou krásne okrúhle jubileum, na ktoré v začiatkoch svojej rozhodcovskej kariéry absolútne nepomýšľal. „Ak by mi vtedy, pred rokmi, niekto povedal, že budem mať v budúcnosti skoro 200 zápasov v lige, a dokonca šancu prekonať túto métu, odvetil by som, že je blázon. A že to neprichádza do úvahy,“ môže už teraz konštatovať s úsmevom na perách a pokojom v duši Michal Smolák.

MOŽNO AJ REKORDÉR
Sobotňajší šláger 6. kola ligovej sezóny 2022/23 medzi Trnavou a Dunajskou Stredou bol preňho 196. v poradí v pozícii hlavného arbitra v najvyššej slovenskej súťaži. „Celkovo som bol doteraz v lige zainteresovaný ako hlavný, náhradný, bránkový či VAR rozhodca v 354 stretnutiach. Z toho spomenutých 196 som viedol s píšťalkou v ruke.“ O svojich vystúpeniach má dokonalý prehľad. Môžu to byť podľa neho rekordné čísla? „Nebohý Jožko Pavlík mal v lige 210 zápasov. Možno však bol niekto aj lepší, štatistiky ostatných neovládam.“ V minulej sezóne mali najvyťaženejší rozhodcovia v našej lige na konte 20 stretnutí. To sobotňajšie v trnavskej City aréne bolo pre Smoláka štvrté v súťažnom ročníku, takže rýchla matematika hovorí, že ak by dostal dôveru celkovo práve v dvadsiatich zápasoch, na konci sezóny Jozefa Pavlíka dorovná.

ZÁKLAD JE KVALITNÝ TRÉNING
Po skončení kariéry Dušana Sedláka a Ladislava Prešinského je z neho vo veku 43 rokov najstarší slovenský aktívny rozhodca na najvyššej ligovej úrovni. „Hovorme radšej najskúsenejší, to znie lepšie ako najstarší,“ zasmiali sme sa svorne v rámci debaty. „Na jednej strane sa dobre počúva, že som najstarší. Zároveň je to však smutné. Inde rozhodujú aj 50-roční arbitri, u nás sa môže pískať do 46 rokov. My sme však tuším iba dvaja štyridsiatnici…“ Chuť na rozhodovanie má stále v sebe a zároveň verí, že
s mladými bude ešte nejaký ten piatok držať krok. „Snažím sa im stíhať. Treba trénovať, a to najmä kvalitne. Niekto sa môže chystať dva či trikrát do týždňa a je lepšie pripravený ako ten, čo behá každý deň. Naša výhoda je, že máme zo zväzu kondičného trénera Matúša Krčmára, ktorý nám nastaví tréning. Pomôže, poradí. Ak si niekto nenechá poradiť a trénuje hala-bala, väčšinou to nemá taký efekt a ani význam,“ prehovorili z neho roky skúseností.

AKO RYBA VO VODE
Popri civilnom zamestnaní je futbal jeho najväčšia vášeň. „Stále ma to baví a som rád, že som aktívne zapojený v dianí. Rozhodovanie ma fascinuje, na ihrisku sa cítim ako ryba vo vode. Možno je to pre niekoho zvláštne, ale ja to tak cítim.“ A to aj napriek tomu, že s „mužmi v čiernom“ sú často spájané negatívne emócie. „Patrí to k tomu, aj tie zlé skúsenosti. Stane sa, že rozhodca urobí chybu. Rovnako, ako ju spraví tréner či hráč. Akurát u nás na Slovensku je to vnímané viac negativisticky. Po jednej chybe sa tu, v úvodzovkách, vešia na stĺpy. Keď hráč nepremení pokutový kop, nič sa nedeje…“
zamyslel sa Bratislavčan. Vzhľadom na to, že s futbalom začínal ešte v minulom storočí, je zaujímavé porovnanie vtedajších a súčasných trendov. Všetci odborníci totiž neustále hovoria o tom, ako sa hra hier za posledné roky zmenila, zdynamizovala. Nehovoriac o rozdieloch spred dvoch desaťročí. V regionálnych súťažiach totiž Michal Smolák začínal už v roku 1996. O päť rokov neskôr sa posunul do druhej ligy a v najvyššej súťaži je od roku 2004. Teraz teda rozhoduje v lige už devätnástu sezónu! „Čo sa zmenilo? Hrali väčšie osobnosti a celkovo starší hráči než teraz. Futbal bol čitateľnejší. Dnes je behavejší, živelnejší, v súťaži je veľa mladíkov. Nároky na rozhodcu sú vyššie než vtedy. Starší hráči vedeli, kedy a kde prihrať, kedy pribrzdiť hru, oddýchnuť si… Mladší hrajú mnohokrát hore-dole. V tomto je futbal u nás iný.“

VAR OPRAVUJE NAJMÄ RUKY
V ostatných sezónach pribudla arbitrom výrazná pomôcka: systém videoasistenta rozhodcu (VAR). „Je to prínos pre futbal, z rozhodcovského hľadiska. Mnohokrát, po rýchlej strele, v klbku hráčov, nemá rozhodca šancu zaregistrovať hru rukou. A v 90 percentách situácií je to práve hra rukou, čo VAR opravuje. V tomto je to prínos. Žiaľ, v našej lige je VAR k dispozícii v rámci jedného kola len v dvoch zápasoch, čo je nefér voči mužstvám, ale aj rozhodcom z ostatných stretnutí. Pretože, určite je to v podvedomí taká drobná červená kontrolka vzadu, že vás môže niekto napraviť. Prípadne, že si môžete ísť spornú situáciu pozrieť, preskúmať ju a prípadnú chybu korigovať.“ Napriek tomu, príprava na zápas s VAR-om a bez VAR-u je rovnaká. A nemení sa ani s časom. „Mám zaužívané rituály, ktoré dodržiavam. Možno v minulosti som viac riešil, keď som šiel do ťažších zápasov, teraz to už nie je také napäté. Stále však študujem tímy, ako aj jednotlivých hráčov. Všetci ma už poznajú a ja poznám ich. Viem, kto kope, kto drží, kto rád filmuje. Informácie si vymieňame aj medzi rozhodcami navzájom. Aby som vedel, čo môžem očakávať od stretnutia.“ Na druhej strane, hoci rozhodcovia si pomáhajú, sú aj do značnej miery rivali. „Určite áno, hlavne mladšia generácia. To sú takí žraloci. Niektorí si myslia, že odrozhodujú dva zápasy v druhej lige a môžu ísť do Ligy majstrov. Čo sa týka mňa, ja už sledujem iba sám seba. Už to len nejako dobačovať do konca…“ povzdychol si, no stále s úsmevom.

VYVÁŽENÝ METER
Dôležitá súčasť práce rozhodcu sú aj hodnotenia. Či už tie od delegátov, alebo zo strany médií. „Jasné, že to vnímam. Prídem do práce a kolegovia už majú naštudované noviny: „Mišo, dnes si takúto známku dostal…“ Každého poteší, keď sa píše pozitívne a keď má dobrú známku. Na druhej strane, aj chyby patria k životu. Treba si vedieť priznať aj zaváhanie a to, že som to dopackal,“ prízvukoval. Aj keby absolvovali stovky školení, predsa bude mať každý rozhodca v praxi iný meter posudzovania zákrokov a jednotlivých situácií. Navyše, aj tento aspekt sa mení v čase. „Kedysi to bolo inak. Čím viac kariet, tým lepšie. Teraz to už aj UEFA vidí inak a aj u nás sa to posudzuje ináč. Hoci, ja som sa tak zakaždým snažil pískať, aj keď ma za to nie vždy chválili. Snažil som sa púšťať hru, Aby mali aj diváci radosť z futbalu. Keď rozhodca za zápas 50-krát zapíska a rozkúskuje tým hru, nemajú z toho nič hráči ani fanúšikovia. Samozrejme, musí to mať svoje mantinely. Ak by som to príliš nechal a hráči si polámu nohy, to tiež nie je dobré. Musí to byť vyvážené.“

POHÁROVÁ ČEREŠNIČKA?!
Na medzinárodnej scéne sa Michal Smolák nepresadil. V bývalom Pohári UEFA, predchodcovi Európskej ligy, bol šesťkrát nasadený ako náhradný rozhodca. Píšťalku do rúk dostať nemohol, keďže nemal odznak FIFA či UEFA. „V tom čase bol na výslní Vladimír Hriňák, ktorý bol v prvej skupine, ako aj Ľuboš Micheľ. A keďže na jednu krajinu existuje kvóta, pre mňa to bolo, v princípe, nepriechodné. Bola naozaj veľké konkurencia. Možno dnes, ak by som mal o desať rokov menej, sa tam dostanem. Ale netrápi ma to. Na domácej scéne som dosiahol niečo, čo som si ani nepredstavoval.“ Čerešnička na jeho kariéra by – rovnako ako u viacerých jeho predchodcov – mohla prísť vo finále Slovenského pohára. Má to však háčik. „Som z Bratislavy, a preto nemôžem pískať Slovanu… A keďže Slovan je vo finále skoro každý rok, mám to zložité. Aj Jožko Pavlík mohol pískať finále pohára len preto, že Slovan v tej sezóne administratívne vypadol, po známom prípade Marina Ljubičiča. Takže, uvidíme. Bolo by to pekné, ale zase že by som sa išiel zabíjať, ak to nevyjde, to rozhodne nemôžem povedať,“ ukončil debatu Michal Smolák.

NA ÚVOD BRATISLAVSKÉ DERBY
Michal Smolák má v osobnom archíve odložený zápis zo svojho prvého ligového stretnutia. Išlo o bratislavské derby medzi Slovanom a Interom z júna 2004, ktoré sa skončilo triumfom žlto-čiernych 3:1. Góly strieľali Radoslav Kunzo, nebohý Juraj Halenár a Filip Šebo na strane víťazov, za belasých sa presadil Branislav Fodrek. V zostave Slovana nechýbali v základnej zostave napríklad Vojin Prole, Ladislav Pecko, Mário Pečalka či Norbert Hrnčár. Za Inter nastúpili okrem spomenutých strelcov aj Miroslav Hýll, nebohý Marián Čišovský či dlhoročný reprezentant Marek Čech. Dodajme, že Michalovi Smolákovi v tomto zápase asistovali Tibor Jančovič a Tomáš Somoláni. Náhradným rozhodcom bol skúsený Anton Stredák.