Martin Balko: Na hracej ploche musí byť rovnováha  

Svojho času bol jeden z našich najkvalitnejších rozhodcov Martin Balko obojživelníkom. Rozhodcovským, a pred ním športovým. Rodák z Martina (nar. 8. marca 1972) hral futbal za rodné mesto, na poste obrancu pôsobil v II. dorasteneckej lige. Popri futbale hrával hokej. Potom začal pískať. Hokej. Dotiahol to na slušnú úroveň, pískal v I. SNHL. Teda v druhej najvyššej hokejovej súťaži. A s píšťalkou si začal tykať aj na futbalovom trávniku. Zhruba štyri – päť rokov, v období rokov 1988 – 1992, trvala jeho unikátna éra rozhodcovskej duality na zimných i futbalových  štadiónoch. A potom moment rozhodnutia, ktoré sa ukázalo ako správne.

Dnes je Martin Balko uznávaným rozhodcovským menom, s mnohými atraktívnymi podujatiami a zápasmi vo vizitke. Spolu s Ľubošom Micheľom a Romanom Slyškom boli aktérmi finále Ligy majstrov medzi Manchestrom United a Chelseou Londýn. Martin Balko absolvoval po ich boku v Lige majstrov celkovo 46 zápasov! Potom množstvo medzištátnych zápasov, aj s vrcholnými na Euro 2004, MS 2006, Euro 2008. V princípe neprekvapil jeho úspech v premiérovej ankete Najlepší rozhodca sezóny 2011/ 2012 v kategórii asistentov rozhodcov.

Od kolegov cennejšie

V posledných rokoch boli rozhodcovia oceňovaní v rámci ankety Futbalista roka, avšak pohľady na takýto spôsob ohodnotenia boli rôznorodé. „Každá anketa má niečo do seba. Ja si pamätám jednu, ktorá sa v období, keď vznikla slovenská liga, vyhlasovala v Trebišove. Bola to spoločenská udalosť, ktorá mala svoju formu. Potom sa to nejakým spôsobom spojilo pod inú ankety, teraz vznikla táto anketa. V každom prípade, pozerám sa na ňu pozitívne.“ Asi v každom fachu ocenení privítajú, keď sa pocty spájajú s tým, že vyšli z ich prostredia. Martin Balko sa presne takto pozerá na anketu Najlepší rozhodca sezóny. „Je to určitý honor a ocenenie, keď viete, že je to medzi kolegami. Je to tak aj medzi športovcami. Aj hráči v hokejovej NHL tvrdia, že si najviac cenia  ohodnotenie práve od hráčov. Platí to aj pre nás,“ hovorí muž, ktorý v najvyššej súťaži debutoval v roku 1994, keď síce bol ešte kmeňovým rozhodcom II. ligy, avšak v jednom z posledných jesenných ligových kôl dostal šancu postaviť sa na čiaru. Bolo to v zápase Prievidza – Žilina, hlavným rozhodcom bol nebohý Bohdan Benedik, v tom čase rešpektovaný rozhodca a potom aj funkcionár, neskorší predseda VsFZ. 

Tesný rozdiel

V kategórii hlavných rozhodcov boli medzi Ľubomírom Samotným a Ivanom Kružliakom rozdiel 63 bodov, medzi asistentmi to bolo tesnejšie – Martin Balko skončil pred Romanom Slyškom s náskokom 17 bodov. „Ja som, úprimne povedané, nemal žiadne očakávania. Nechcem tým povedať, že by mi to bolo jedno alebo by som sa na to pozeral nejako ležérne. Avšak, neriešil som, či budem prvý, druhý, desiaty, dvadsiaty… Možno by si to zaslúžil Roman Slyško. Má veľa skúseností, bol teraz na majstrovstvách Európy. Vyšlo to tak, tak to tak vyšlo. Ja to ale nejako emotívne neprežívam,“ hovorí Martin Balko. Veru, svojím spôsobom sa aj ťažko rozhodnúť medzi ním a kolegom, ktorého spomína. Či v laickej či v odbornejšej verejnosti je totiž akoby zapísané spojenie Balko – Slyško. „S Ľubom Micheľom ako hlavným rozhodcom sme boli v mnohých veľkých zápasoch, takže sa nečudujem, že ľuďom sa to už nejako automaticky spája…,“ hovorí jeden z členov zohratého tria.

Rešpekt voči Samotnému

Ohodnotenie víťaza medzi hlavnými rozhodcami Martinom Balkom? „Treba fakt objektívne povedať, že Ľubo Samotný mal výbornú sezónu. Odpískal veľmi ťažké zápasy v lige, mal finále Slovenského pohára a všetky zápasy zvládol perfektne. Aj hráči ho rešpektovali. Cena za minulú sezónu je v správnych rukách,“ dodáva Martin Balko, ktorý nemôže povedať, že by preferoval spoluprácu s niektorými konkrétnymi rozhodcami. „V každej práci robíte s niekým, s kým si rozumiete viac aj mimo nej. Platí to aj pre rozhodcov. Určite sa vám s niekým pracuje lepšie, aj vtedy, keď ho už dobre poznáte a ovládate jeho štýl, keď viete, čo od neho čakať. Ale musím povedať, že my rozhodcovia tvoríme dobrú partiu a nemáme medzi sebou problém. Takže ja idem rád na trávnik tak popri Ľubovi Samotnom, ako aj s mladými rozhodcami, ktorým môžem pomôcť a odovzdať nejaké skúsenosti. Cítim, že je to zo strany skúsenejších asistentov rozhodcov aj istá úloha, podržať mladších hlavných rozhodcov, dať im niečo zo svojich skúseností. Fungovať tak, aby v nás cítili istotu.“

Rovnováha na hracej ploche

Každý hlavný rozhodca má svoj štýl. Niekto je úzkoprsejší, striktný, niekto púšťa hru viac, veľkorysejšie, niekto je háklivejší na konkrétne situácie. Dá sa však o štýle rozhodovania hovoriť aj v prípade čiarových rozhodcov? „Práveže sa dá. A aj musí. Asistent rozhodcu sa musí vcítiť do štýlu hlavného, musí sa naň naladiť. Nemôže fungovať inak, ako na hlavnej ploche funguje hlavný rozhodca. Aj to je veľké umenie. Vcítiť sa do hlavného rozhodcu, pochopiť jeho štýl rozhodovania. Niekto púšťa hru viac, niekto posudzuje priestupky ináč. Na hracej ploche ale musí byť rovnováha. Nemôže byť niečo posudzované ináč dva metre od postrannej čiary a niečo ináč v strede hracej plochy. Cit asistenta rozhodcu je v tomto momente veľmi dôležitý. Pokiaľ ide o mňa, osobne mám rád rozhodcov, ktorí hru pustia, ktorí ju dokážu cítiť. Samozrejme, pokiaľ ide o striktné veci, akým je ofsajd, tam sú veci dané.“

Vďaka Ľubošovi Micheľovi

Jednu vec povie sám od seba. „Chcel by som sa poďakovať Ľubošovi Micheľovi za to, že sme mohli absolvovať to, čo sa nám podarilo. Som rád, že sme boli v správnom čase na správnom mieste a že sme mohli absolvovať mnohé veľké zápasy. Bol som na majstrovstvách sveta, dvakrát na majstrovstvách Európy, bol som vo finále Ligy majstrov, ktoré hrali Manchester United a Chelsea, vo finále Pohára UEFA v roku 2003, keď ho hralo FC Porto a Celtic Glasgow. Vo finále UEFA Intertoto Cupu, sám som sa zas zúčastnil majstrovstiev Európy hráčov do 21 rokov, kde som bol vo finále. Na ME hráčov do 19 rokov som zas bol na čiare v zápase o 3. miesto, na finálovom turnaji ME hráčov do 17 rokov. Budem mať na čo spomínať,“ smeje sa Martin Balko. Neodpustíme si poznámku, že tak on, ako aj Roman Slyško mali svojím spôsobom šťastie – Slováci majú rozhodcu na tak vysokej úrovni rešpektu vo svete ako zažíval Micheľ každých 20 rokov. V 60. rokoch 20. storočia ho okúsil Karol Galba, v 80. rokoch Vojtech Christov a Dušan Krchňák, v nedávnych Ľuboš Micheľ. „Bol by som rád, keby ten interval bol omnoho kratší. Nastupujúcej generácii rozhodcov to fakt prajem. Aby zažila to, čo sme mohli my vďaka Ľubošovi Micheľovi,“ hovorí Martin Balko, ktorý za podporu ďakuje aj svojim rodičom a za dobíjanie energie aj päťročnej dcérke Elle. 

Psychický tlak

Ľuboš Micheľ často spomínal, že doma na Slovensku sa píska ťažšie ako vonku, hoci významovo mal ťažšie zápasy tam. „Povedal by som, že čím náročnejšia súťaž, tým je to pre rozhodcu ľahšie. Ľudia určite sledujú v televízii anglickú ligu a vidia, čo robí rozhodca alebo rozhodcovia tam. Určite má menej práce, v podstate do hry zasahuje minimálne, pretože všetci sú sústredení na hru. Svojím spôsobom to má ľahšie. Použijem otázku – čo sa vám riadi lepšie? Mercedes alebo škodovka? A porovnateľné je to aj vo futbale. Čím vyššia súťaž, vyspelosť hráčov je väčšia. Platí to aj u nás, keď ideme od okresnej cez krajskú súťaž. Poznáme to z vlastných skúseností. Čo je iné a podstatné, to je psychický tlak. Samozrejme, že na podujatiach takej úrovne je už veľký. Ide o to, ako sa s ním dokážete ako rozhodca vyrovnať.“ Zaužívané rituály či postupy pred zápasmi Martin Balko nemá. „Tých skúseností je už predsa len toľko, že si na niečo také nepotrpím. Sústredím sa, koncentrujem a idem na to. Žiadne zaväzovanie tej či tej šnúrky na tej či tej kopačke nehrozí. Ak si na niečo potrpím, tak na rovnaké veci, tých starších sa nerád zbavujem,“ smeje sa.

V Diviakoch hrdí naňho, on na Súkenikovú

Martin Balko si vytvoril dobré renomé na Slovensku, samozrejme, aj na rodnom Turci. Na webstránke klubu Dynamo Diviaky je s hrdosťou uvedené, že jedno z najznámejších rozhodcovských mien u nás patrí oddielovo k nim. „Fakt si to tam dali? To som ani nevedel,“ ostal prekvapený Martin Balko. Pointa? „Každý rozhodca musí mať kmeňový oddiel. A keď Martin na chvíľu zmizol z futbalovej mapy, tak som sa zhodou okolností stretol s funkcionármi Dynama Diviaky. Povedal som im, že si ma môžu napísať, že rozhodujem za nich,“ vysvetlil Martin Balko. A keď sme pri Turci, odtiaľ je aj Mária Súkeníková, historicky prvá žena medzi rozhodcami v slovenskej Corgoň lige. Ako hodnotí Martin Balko ju zvlášť, ako sa pozerá na ženy vo futbale a na ich prienik v poslednom období? „Futbal a ženy k sebe patria, . Pokiaľ ide o Mariku Súkeníkovú, môžem povedať, že som bol pri zrode jej kariéry. Skúšky robila u nás, začínala s rozhodcovskou činnosťou v okrese Martin, bol som sa pozrieť na pár jej zápasov a dal jej nejaké rady. Zahryzla sa do futbalu a zhodou okolností v týchto dňoch bola na MS hráčok do 20 rokov, kde to dotiahla do finále. Som šťastný, že jej to tak ide.“

(sm)