Marián Ružbarský: „Chcem, aby rozhodcovstvo bolo vnímané v pozitívnejšom zmysle.“

Od februára tohto roku je v pozícii predsedu Komisie rozhodcov (KR) SFZ 46 – ročný Marián Ružbarský. Rodák z Lipian, ktorý bol dlhé roky sám aktívnym rozhodcom a na funkcionárskej báze prešiel niekoľkými stupňami, aj v tejto súvislosti odpovedal na niekoľko našich otázok. 

Jeden ročník už v pozícii predsedu Komisie rozhodcov SFZ máte za sebou. S akými pocitmi tento čas hodnotíte?

„Tento čas hodnotím pozitívne. Celkove som bol s výkonmi rozhodcov v jarnej časti spokojný. Chyby ktoré sa vyskytli našťastie neovplyvnili celkový priebeh súťaží a mám pocit, že aj verejnosť  vnímala tieto chyby ako neúmyselné zo strany rozhodcov.“

Štyri roky ste boli šéfom disciplinárnej komisie ObFZ Prešov, potom osem rokov predsedom disciplinárnej komisie na Východoslovenskom futbalovom zväze. Od roku 2010 ste boli predsedom komisie rozhodcov VsFZ, od februára 2014  predsedom Komisie rozhodcov SFZ. Ako vnímate túto kontinuitu?

„Práve táto kontinuita mi pomohla celkovo v mojom ponímaní riadenia komisie rozhodcov. Skúsenosti, ktoré som získal ako dlhoročný predseda DK a zároveň som pôsobil dlhé roky ako asistent v najvyššej súťaži mi umožnili vnímať aj pohľad na výkony rozhodcov z iného uhla. V poslednom volebnom období som pôsobil ako predseda KR VsFZ a podpredseda KR SFZ takže som získal skúsenosti aj pohľad priamo z tejto oblasti.“     

Ako ste vnímali dôveru, ktorá bola pri vašom zvolení za predsedu KR SFZ vložená do vašich rúk?

„Myslím , že túto dôveru som získal za poctivú prácu počas predchádzajúcich štyroch rokov ako podpredseda  KR SFZ a vedúci úseku PR. Táto dôvera od najvyšších predstaviteľov SFZ aj celého futbalového hnutia ma teší a pokúsim sa serióznou prácou nesklamať dôveru týchto všetkých ľudí.“

Aké úlohy ste si postavili sám pred seba?

„Pred seba som si postavil niekoľko úloh. V prvom rade je zlepšenie a stabilizácia výkonov rozhodcov. Chcem dať šancu mladým rozhodcom, ktorí by postupne mali byť stabilnými členmi TOP skupiny rozhodcov a asistentov rozhodcov, s výhľadom, že postupne sa presadia aj na medzinárodnej listine FIFA a pokúsia sa priblížiť časom Micheľa, Hriňáka a spol.  Celkove je mojou snahou, aby rozhodcovstvo bolo vnímané v pozitívnejšom zmysle.“          

Ako z pohľadu predsedu KR SFZ vnímate pôsobenie rozhodcov v jarnej časti Corgoň ligy?

„Vyskytli sa niektoré chyby aj u skúsenejších rozhodcov a asistentov rozhodcov, ktoré našťastie nemali negatívny vplyv v boji o majstra, na pohárové umiestnenia  a v  boji o záchranu v súťaži. Priebežne dostávali šancu aj mladí rozhodcovia a asistenti rozhodcov. Niektorí  z nich ukázali sľubnú perspektívu. Celkove vnímam pôsobenie v jarnej časti pozitívne.“                     

Novým trendom v nasadzovaní rozhodcov je využitie šiestich v akcii. Podľa akého kľúča ich komisia nasadzuje?

„Využívali sme ich v ťažších stretnutiach, kde boli v minulosti problémy, ale aj v ďalších, kde dostali šancu mladí rozhodcovia a ako pomocní asistenti rozhodcov im išli skúsení rozhodcovia.“

V zápase 22. kola Corgoň ligy Slovan – Trnava bol v pozícii náhradného rozhodcu Dušan Kubačka, ktorý inak vykonáva pozíciu AR, pričom štvrtým rozhodcom väčšinou býva špecialista. V prípade zranenia hlavného rozhodcu naskakuje na trávnik náhradný. Nevznikol by v tomto prípade problém?   

„V stretnutiach, kde sú šiesti rozhodcovia je ako náhradný rozhodca delegovaný asistent rozhodcu. Pri zranení hlavného rozhodcu by jeho funkciu  prebral prvý pomocný asistent rozhodcu, teda PAR 1 . Takto je to aj v súťažiach riadených UEFA.“

V niektorých krajinách funguje delegácia rozhodcov, že ich na jednotlivé zápasy nažrebujú cez počítač. Viete si niečo také predstaviť v slovenských podmienkach?

„Neviem a myslím, že aj krajiny kde takýto systém mali od toho upustili. Jedným z cieľov KR je vychovávať  mladých perspektívnych  rozhodcov. Takého rozhodcu by sme ťažko mohli nasadiť napríklad na stretnutie Trnava – Slovan a podobne. Taktiež je zložité obsadiť na stretnutie družstva rozhodcu z toho istého mesta. Je viacej takýchto limitujúcich faktorov, ktoré vylučujú žrebovanie.  Nerobí to tak ani UEFA. Pri nasadzovaní rozhodcov na stretnutia sa snažím postupovať podľa najlepšieho vedomia a svedomia.“

Vy sám ste sa ako rozhodca lúčili na jar 2010 v zápase Nitra – Banská Bystrica. Hoci vekové záležitosti sú jasné a hoci odvtedy uplynul už pomerne dlhý čas, neláka vás to niekedy, keď sedíte na tribúne, chytiť píšťalku a ísť na trávnik?

„Každému krásnemu dňu príde raz koniec. Tak je to aj s kariérou. Prišiel čas, keď to už nebolo dobré hlavne po zdravotnej stránke a rozhodol som sa v 41 rokoch ukončiť kariéru. Prišli mladší rozhodcovia, ktorí sa chytili šance. Naplno ma chytila práca v KR. Pokiaľ ma hnutie bude potrebovať, rád budem pracovať v KR. Futbal mi dal veľmi veľa, videl som prakticky celú Európu a časť Ázie.  Mal by som futbalu aj niečo vrátiť. Myslím, že to môže byť aj spôsobom seriózne odvedenej práce v KR.“

Ako asistent rozhodcu ste sa rozhodovaniu venovali 23 rokov, v najvyššej súťaži trinásť. Ako si spomínate na svoj debut, na už spomínanú rozlúčku a ktorý zápas je u vás na hypotetickom najvyššom stupni?

„V najvyššej súťaži som začínal v stretnutí Nitra – Inter. Rozhodcom bol skvelý človek, ktorý už bohužiaľ nie je medzi nami, Bohdan Benedik. Paradoxom je, že aj kariéru som zakončil po trinástich rokoch opäť v Nitre. Rozlúčka bola zvláštna. V poslednom kole v jesennej časti som bol asistentom v stretnutí, kde sa lúčil ďalší skvelý rozhodca a človek  Vlado Hriňák. Po zimnej prestávke som bol opäť v Nitre a lúčil som sa tento krát ja. Bolo také rýchle, zvláštne …Na najvyššom stupni bolo stretnutie baráže na MS 2006 Švajčiarsko – Turecko.“                        

Ako asistent rozhodcu ste sa s listinou FIFA lúčili v roku v októbri 2009 v kvalifikačnom stretnutí Írsko – Čierna Hora.

„Rozhodcom v tomto stretnutí bol Vlado Hriňák , ktorý v spomínanom roku končil kariéru. Začínal som v roku 1998 v Krakowe v stretnutí pohára UEFA Wisla – Maribor. Rozhodcom bol v tomto stretnutí Karol Ihring. Medzi týmito dvoma stretnutiami bolo krásnych  jedenásť rokov na listine FIFA.“

Na svojom konte máte 68 medzinárodných a medzištátnych stretnutí v zahraničí. Ktoré vám ostanú v spomienkach natrvalo?

„Boli to hlavne stretnutia LM Manchester United – Benfica Lisabon a Arsenal Londýn – CSKA Moskva. Ďalej to boli stretnutia A družstiev Anglicko – Ukrajina vo Wembley, tiež Holandsko  ­ Anglicko, Taliansko – Rusko, Škótsko – Taliansko.“

Zažili ste aj zápas iránskej ligy, ktorý sa hral pred 100-tisíc divákmi.

„Bol to zvláštny zápas. Hralo sa pred spomínanými 100 tisíc divákmi, bolo to ťažké stretnutie.  Zvládli sme to však, o čom svedčil pozitívny ohlas iránskych médií a ďakovný list od nášho veľvyslanca v Iráne, ktorý bol na stretnutí. Brali sme to aj ako možnosť vidieť inú kultúru.  Rozhodcom bol Vlado Hriňák, na ktorého mám tiež krásne spomienky. Zároveň by som chcel  povedať, že som mal šťastie na generáciu skvelých rozhodcov Micheľa, Hriňáka, Gadošiho, Havrillu, Stredáka, ktorí boli aj z ľudského hľadiska správnymi chlapmi. Mali aj to, čo chýba niektorým rozhodcom dnešnej generácie, či už je to pokora, sebareflexia,  slušnosť a snaha na sebe tvrdo pracovať.“

Okrem času, ktorý trávite v zamestnaní, vám z toho voľného na úkor rodiny určite dosť veľkú časť odkrojuje to, o čom tu celý čas hovoríme.

„To je pravda. Aj preto by som si na záver dovolil poďakovať svojej manželke Vierke i rodine. Musím však povedať, že moji blízki mali voči tomu, čo robím, stále pochopenie a ústretový postoj.“