MÁRIA SÚKENÍKOVÁ – Ženský futbal napreduje, to musia uznať aj jeho neprajníci

Mária Súkeníková absolvovala ako jediný zástupca slovenského futbalu finálový turnaj v nedeľu skončených MS žien vo Francúzsku. Počas šampionátu nemohla komentovať dianie ani okolnosti zápasov, po skončení turnaja sa však o svoje dojmy a názory rada podelila s futbalsfz.sk.

Máte za sebou desiaty šampionát, po troch európskych vrcholových ženských turnajoch, jedných MS 20 a štyroch MS 17 bola toto vaša druhá účasť na majstrovstvách sveta žien. Ste spokojná?

„To, že som sa do Francúzska dostala, bol dôvod na spokojnosť. Veľkú. Ale to, že sme na majstrovstvách dostali len jeden zápas v základnej skupinovej fáze, nás nepotešilo a s tým spokojná nie som.“

Hmmm, vysvetlili vám to kompetentní funkcionári FIFA nejako?

„To veru nie, to sa na tomto fóre jednoducho nerobí, nevysvetľujte sa nič. Brali sme to ako fakt.“

Spolu s Češkami Janou Adámkovou a Luciou Ratajovou ste rozhodovali zápas Anglicko – Škótsko. Že by v ňom bola príčina ďalšej nenominácie?

„Rozhodne v našich výkonoch dôvod nebol. Z nášho pohľadu sme ho zvládli, tak nám bolo predostrené aj hodnotenie zo strany delegátky. V jednom prípade vstúpil do diania VAR, na jeho základe kopali Angličanky pokutový kop po ruke. FIFA nominovala na šampionát 22 hlavných a s nimi primeraný počet asistentiek, počet rozhodkýň sa redukoval po osemfinále. Z Európy bolo deväť trojíc, domov šli v rovnakom čase ako my aj Nemky či Švajčiarky. Dovtedy sme boli všetky pripravené na zápasovú nomináciu, mne sa ušli ešte tri stretnutia v pozícii náhradnej asistentky rozhodkyne, Adámková dostala zopár nominačiek ako štvrtá, Ratajová bola pri VAR. Ale to je iné, ako keď máte zápas pod palcom.“

Z vášho rozhodcovského kempu v Paríži ste tak vyrážali do dejísk zápasov, čo hovoríte na celkovú atmosféru majstrovstiev vo Francúzsku?

„Bola super a hral sa úplne najšpičkovejší ženský svetový futbal. Úplne ma dostali vysoké návštevy, štadióny boli plné a ľudia na tribúnach sa náramne bavili.“

Posúva sa úroveň ženského futbalu nahor?

„Napreduje! Dnes je to iná kvalita ako povedzme pred štyrmi rokmi v Kanade pri mojich prvých majstrovstvách sveta. Musia to uznať aj neprajníci ženského futbalu. Mnohé zápasy na tomto turnaji vo Francúzsku boli, keď to poviem nespisovne, silne pozerateľné.“

Myslíte si, že nastal čas, aby sa aj príjmy futbalistiek posunuli k vyšším hodnotám?

„Áno, som za.“

A rozhodkyne by sa príjmom mali priblížiť rozhodcom?

„Hmmm, tak to asi nie. Buďme realisti, okolo mužského futbalu sa točia iné peniaze, sú v ňom veľkí sponzori, ktorí doň vkladajú ďaleko viac peňazí. Preto sú prestupové čiastky za futbalistov také vysoké, preto je všetko v mužskom futbale iksnásobné v porovnaní so ženským. Preto je normálne, že kolegovia rozhodcovia majú väčšie odmeny za zápasy ako rozhodkyne.“

Čo si myslíte o aktivite prezidenta FIFA Infantina rozšíriť finálový turnaj MS žien na 32 tímov?

„Mohlo by to byť zaujímavé a pre futbal prospešné. Záležalo by  na hernej úrovni účastníkov, ak by tých osem navyše, ak to tak poviem, prinieslo na turnaj futbalovú kvalitu. A viac tímov znamená viac zápasov a to chce viac rozhodkýň, takže by sme mali väčšiu šancu… Teda to si prihrievam našu polievočku. Prajem to každej rozhodkyni, verte, že je to zážitok do konca života.“

Čo bolo vo Francúzsku pre vás najväčším zážitkom?

„Návštevy na zápasoch. FIFA to spočítala, priemer bol 21 000 ľudí na zápas.“

Stúpa s kvalitou ženského futbalu aj úroveň rozhodkýň?

„Rozhodne áno. Zlepšuje sa teoretická príprava a z nej ťažíme aj v praxi. Máme super inštruktorov, ktorých vysiela FIFA, program seminárov zodpovedá potrebám doby. Špičkový turnaj ozdobia špičkové zápasy a to si žiada špičkové rozhodkyne, vo Francúzsku to naozaj tak bolo.“

Aké sú vzťahy medzi rozhodkyňami?

„Moja najlepšia kamarátka je Chorvátka Sanja Rodak, máme k sebe blízko ako sestry. Viete, ak by som to brala cez seba, tak všetko je fajn. Nie som konfliktný typ, vychádzam so všetkými a vlastne vzťahy vo Francúzsku boli o veľkej pohode a kamarátstve medzi nami. Napríklad chodili sme spolu na tenis na Roland Garros, videli sme semifinále Češky Vondroušovej. A teda, vrátim sa k jednej z predchádzajúcich otázok, na ženskom futbale bola lepšia atmosféra ako na ženskom tenise.“

Koľko dní ste strávili vo Francúzsku?

„Bez jedného dňa celý mesiac… Dcérky to zvládli, manžel tiež (smiech).“

Trúfate si ešte na ďalší šampionát?

„Toto boli moje posledné majstrovstvá sveta… Teda myslím si to vzhľadom na môj vek, o štyri roky budem za hranicou, aj keď už vekový limit stanovený nie je. Rozmýšľam teraz inak. V nedeľu chcem zvládnuť fyzické testy, aby som sa vrátila doma do topskupiny a mohla byť nasadzovaná na zápasy našej Fortuna ligy, rada by som zas figurovala pri stretnutiach mužov. Bola som a verím, že zas budem, jediná žena v najvyššej súťaži chlapov a… Dobre, poviem to nahlas: ak o dva-tri roky s mávaním na čiare skončím, rada by som zavesila zástavku ako asistentka rozhodcu mužskej Fortuna ligy.“